Riekanky

Už je večer, neskoro,
spinkať sa mi zachcelo.
Celý deň som pracovala,
ani chvíľu neležala.

Musím sa ísť poumývať,
potom svetlá pozhasínať.
No ešte aj budík zapnúť
a mobil si na noc vypnúť.

Už aj ležím, zaspávam,
očičká si zatváram.
No zrazu mi napadlo:
Čo keď je tu strašidlo?

Uhryzie ma? Unesie ma?
Od všetkých preč odnesie ma?
Mám sa schovať pod perinu
alebo za veľkú skriňu?

Tak sa bojím, strachujem,
vôbec oči nezavriem.
A čo teraz? Čo ja spravím?
Pod perinu ja sa schúlim!

Ale, no tak! Silná som!
Vyhrám boj so strašidlom!
Nech len príde, nech ma vezme,
hneď mu aj po zadku tresnem!

Hudba je to, čo básnik
nevie vyjadriť slovami.
Je ako vypovedané
z nevypovedaného,
ako nežný vánok,
čo aj neživé prebudí.
Je ako krásna dúha,
čo vlastní všetky farby sveta.
Ma rôznu chuť
a preto nechutí rovnako.
Je to niečo
čo nemožno chytiť rukami.
Súhrn tónov
zachytáva iba
náš sluch a našu dušu.

Na svete je mnoho detí ,
slnko na nich rovnako svieti.
Prišli sme na to, áno, hurá!
Slnko k sebe všetky deti
bez rozdielu volá.

Či si biely a či čierny,
my sme kamaráti verní.
S priateľmi si uţívaj
a v srdci ich zachovaj.

Integrácia je tu,
chyť priateľa za ruku.
Nezabúdaj na to!
Priateľ je nad zlato.

Život je ako krásny raj,
kto sa snaží, ten ho má naj.
Sú chvíle veselé a príjemné,
ale aj smutné a pochmúrne.

Prežime ho s nadhľadom,
prežime ho s úsmevom.
Prežime ho tak,
aby sme neklopili zrak.

Človek mieni,
život mení.
Netreba ho plánovať,
ale si ho užívať.

Často sa pýtam, čo je šťastie.
Je to ilúzia, je to túžba, ktorá rastie?

Každý z nás si šťastie tvorí sám,
z ktorého utŕžime aj pár rán.

Aj keď ráno vstaneš zlou nohou
vždy sa nájde niekto, kto by ti rád pomohol.

Často si myslíme, že nás šťastie obchádza,
nie je to tak, šťastie si každý sám nachádza.

Šťastie je zmes pocitov, ktoré v srdci hrejú,
je to stav, ktorý ťa obleje nádejou.

Po každej búrke vyjde slnko,
šťastie ťa skúša, či vydržíš toho toľko.

Moje šťastie je moja rodina,
je moje všetko, je moja kvetina. ♥ :)
 

Energia v našom meste,
kde ste tie všetky jouly (džauly), kde ste?

Všade v  našom meste je energia okolo nás,
v teplárni, v autách, v lese,
no aj v jedle,  ktoré denne jeme,
plytvať ňou by nebolo rozumné od nás.

Energiu v našom meste máme zo Slnka,
z tečúcej vody, z potravín, zo stromov,
položil si už ale otázku,
či šetrne nakladáš s ňou aj s prírodou?

Voda je základ života,
bez vody nieto života.
Šetriť vodou doma i v škole,
znamená denne pomáhať prírode.

Voda je cenná surovina
nenahradí  ju žiadna iná,
Mám rád sviežu vodu vodičku,
šetri ňou trochu viac, trošičku.

Ak máme byť mestom plným života,
bez vody to nepôjde- to je naša istota.
Myslím na budúcnosť svojho mesta,
preto šetriť vodou začínam už dneska.

Chcem žiť v zdravom meste,
myslím preto ekologicky,
separujem odpad prakticky,
očakávam to aj od Vás – logicky.

Nechceme mesto plné smogu,
radi chodíme preto pešky,
bicyklujeme, beháme
a v zime chodíme aj na bežky.

Pohyb a šport, každý z nás ho má rád,
je to náš dobrý kamarát.
Chceme zdravé mesto bez smogu,
preto chránime prostredie, prírodu.

Stromy v meste sadíme,
prírodu si chránime.
Kyslík, zeleň, príroda,
tu je naša pohoda.

Drevom z lesa aj kúrime,
prírodu tým chránime,
v teple Vášho domova,
denne v zime nás ohrieva, 
biomasa z nášho lesa,
to je náš zdroj energie predsa.