Riekanky

Starký, ty si moje zlato,
dnes je tvoja oslava.
Ďakujem ti najmä za to,
že vieš lásku rozdávať.

V srdci jej máš ozaj veľa
a každému nadelíš,
múdry si a spravodlivý,
že rozdiely nerobíš.

Tak ti želám pevné zdravie,
nech vždy sviatok v duši máš.
My sme radi, že ťa máme,
že si s nami, že si náš.

Starká moja milovaná,
dám ti božtek na líce
a chcem sa ti poďakovať
za srdiečko horúce.

Za lásku a trpezlivosť,
ktorých máš vždy dostatok
a každý deň, keď som s tebou,
že premeníš na sviatok.

Buď tu s nami ešte dlho,
nech sa spolu tešíme,
že ti v očiach svieti slnko
a že sa tak ľúbime.

Prísny, ale spravodlivý
a tiež dobrý kamarát.
Neváha, keď treba pomôcť,
preto ho má každý rád.

Najprv práca, potom oddych,
aj to ma už naučil.
Keď z roboty prišiel domov,
bicykel mi opravil.

Ale hneď mi pripomenul:
Teraz si ty na rade.
Zoberieme rýľ a hrable,
pomôžeš mi v záhrade.

Úlohy mám napísané,
dobre, ocko, idem už.
Verím, že aj ja raz budem
tak ako ty - správny muž.

Za lásku jej radosť vrátim
a veselé ohníčky
nech vždy hrajú, nech len svietia
v očiach mojej mamičky.

Za tú veľkú obetavosť
dôveru jej darujem,
nech vie, že ju veľmi ľúbim
a nikdy ju nesklamem.

Za tie noci nedospaté,
keď ma trápi horúčka,
za srdiečko tvoje zlaté
ďakujem ti, mamička.

Ujo šofér, pozor dávaj,
keď si sadáš za volant,
lebo sme tu aj my, deti,
a každý má život rád.

Sme veselé, rozšantené,
zdravá červeň na líci
a nikto z nás nechce skončiť
na záchrannej stanici.

Ale aj my vieme pomôcť,
aby sa nič nestalo,
tak keď auto sprava nejde,
pozrieme sa naľavo.

Kde sú veľké križovatky,
sledujeme semafor,
aby každý, aj ty, aj my,
večer doma zdravý bol.

Rozoznáme všetky farby
a červená nepustí,
preto aj ty blízko školy
spomaľ, uber, zabrzdi.

Zo vštkých miest v našom byte
najradšej mám knižnicu.
Ponorím sa do jej ticha,
netreba mi ulicu.

O moriach a oceánoch,
to si čítam najradšej,
dobrodružstvá moreplavcov,
taký život - to už hej.

Plaviť sa aj sedem rokov,
byť výpravy účastník,
ty si, ocko, železničiar
a ja budem námorník.

Zamyslel sa ocko chvíľu
a potom sa rozosmial:
Tak mi ukáž žiacku knižku,
ty môj lodný kapitán.

Bývam blízko pri stanici
a počujem vláčiky,
osobné aj motorové
a tiež veľké rýchliky.

K starkým jazdí motoráčik
a je celý červený,
na trati má päť zastávok,
ale aj tri tunely.

Rýchlik, čo má dvanásť vozňov,
ten ma viezol do Košíc
a ruš len rýchlo rátal
kilometre koľajníc.

Moji starkí na dedine
chovajú dve kravičky,
no teliatko len jediné,
je to býček maličký.

Voláme ho všetci Skočko,
lebo stále hopsá len,
keď sa dívam, čo to stvára,
veľmi sa vždy nasmejem.

Nožičky má ešte slabé,
často padá do trávy,
trvá mu aj desať minút,
kým sa znova postaví.

Každý deň sa naháňame,
je to malý nezbedník,
len nech behá, nech je silný,
keď raz bude veľký býk.

Náš pes Azor nahnevaný
kocúrovi hovorí:
Prechádza sa ti päť myší
pri dverách do komory.

Čudujem sa Filipovi,
pchá ti samé dobroty.
Zlenivel si, to je pravda,
nechytáš sa roboty.

Som pes, na to nezabúdaj
a mám svojej práce dosť.
Ja nemám čas lapať myši,
to je tvoja povinnosť.

Muro uznal svoju chybu:
Azor, veď sa nehnevaj.
Už idem a pochytám ich,
ak chceš, tak sa pozeraj.

Čuduje sa koník Pejko,
že má zostať v maštali.
Veď sa vôbec neulieval,
tak prečo ho nevzali?

Ty môj braček usilovný,
tak mu Gaštan hovorí,
len sa pozri, ako prší,
nedá sa ísť do hory.

Obidvaja pomáhajú
zvážať drevo, veruže,
ťahajú ho z takých vrchov,
kam už traktor nemôže.

Štyri týždne obetavo,
nedajú sa zahanbiť
a nič iné, len počasie,
to ich môže zastaviť.

Ujo horár je ich gazda,
tiež si išiel oddýchnuť.
Čo dnes pre dážď zameškali,
budú musieť dobehnúť.