Riekanky

Poznám dievča menom Ica,
neslýchaná parádnica.
Vpredu mašľa ani svet,
Icu za ňou nevidieť.
A vo vlasoch mašľa druhá
a na sukni vzadu stuha.

Betka Berte hovorí:
„Ber si svoje batohy.
Do batoha   buchty s makom,
nebudeš mať hladné brucho."

Ihla Itku pichla,
ale Itka nefňuká.
Nič to zato, ihla pichla,
Ivan prštek pofúka.

Anča kričí, auto fičí,
zastav auto, Anča kričí.
Ale šofér zježil fúz,
tam ti ide autobus.

Televízor bez nôh
kráča po rozprávkovom svete.
Otrávi sa neprístupným filmom
a zaspí na sto rokov.
Viete, kto ho vyslobodí?
Moje ruky predsa!
Zapnem ho
a svet z obrazovky
na mňa pozerá sa.

Poznám veľa rozprávkových  rozprávok,
vládne v nich rozprávkové dobro a zlo.
Rozprávkové dobro bojuje v rozprávkovom svete
a rozprávkové zlo rozprávkovo metie.

V rozprávkovej rozprávke sa dejú čudné veci,
rozprávková striga na metle si letí.
Rozprávkový tátoš v rozprávke rozpráva
a z topoľa je zrazu rozprávková víla.

Také veci sa dejú vo svete rozprávky,
dobro tu vždy víťazí, zlo má život krátky.

Dom na nôžke hýbe sa,
s čiernou hrivou
vytiahnutá ježibaba mihne sa.
Čarodejným prútom šibe
všetko, čo sa v hore hýbe.

Ba robí aj horšie veci!
Ľudí škvarí v svojej peci.
Neveríte? Bežte ta!
Je to známa rozprávková postava.

Krásna, čistá, čistučká,
je to naša vodička.
Plávajú v nej rybky, žabky
všetky vodné kamarátky.
Po hladine pláva kačka,
to je známa rapotačka.
Hlávku dole zaklonila  
a rybičku vylovila.

Topánočky neposlušné obuté mám,
občas sa v nich do mesta zatúlam.

Zanesú ma tam, kde chcem,
prejdem s nimi celú zem.

Potom si v nich zatancujem,
tanec je môj veľký sen.

Zájdem s nimi do cukrárne,
do lesa aj do horárne.

Spoločníka ja v nich mám,
s nimi nikdy nie som sám.

Ak to, deti, neviete,
Janko Hraško
je najmenší na svete.
Silu ma ani slon,
veľké srdce bije v ňom.

Urobí vždy každú prácu
a nepýta žiadnu plácu.
Každému rád pomôže
a všetko na svete dokáže.

Žije stále medzi nami,
je schovaný za dverami.