Riekanky

Dana, rúčky, dana, nepôjdem za pána,
len pôjdem len za takého, ako som ja sama.

Kto chce dobrý byť,
ten nikdy neklame,
kto chce dobrý byť,
ten pomáha mame,
kto chce kamaráta mať,
ten ich nezradí,
ten vie všade poslúchať,
nič zlé nespraví.
Toho každý chce
a vždy ho pochváli.

Kuklo slnko do oblôčka,
šteklilo mi lúčom očká:
"Vstávaj, dievka strapatá,
deň je ako zo zlata!"

Voda, voda, vodička
v umývadle ločká.
Umyjem si ruky, tvár,
aj ospalé očká.

Metla v kúte stojí,
roboty sa bojí.
A ja som už veľká dievka,
štyri roky budem mať;
poď sem, metla, nič sa neboj,
naučím ťa zametať.

Šiť kabátik pre pajáca,
to je veru ťažká práca.
Chcela som šiť dohusta,
pichla som sa do prsta.
Ktože teraz dohotoví
pre pajáca kabát nový?

Seď, Janíčko, seď,
nesie mravec smeť.
Kým s ňou prejde
cez tri trávy,
mamka doma obed spraví.
Seď, Janíčko, seď,
kým prenesie smeť.

Ten, kto ľúbi šošovicu,
posadí sa na lavicu.
Ten, kto ľúbi koláče,
nech si po ne priskáče.
V koláčoch je máčik,
prosím, nech sa páči!

Čimčarara, čimčarara,
Paľo trafil do brankára.
Ticho, vrabce, tíško,
teraz kopne Miško.
Brankár ani nežmurkol
a už bol
prvý gól.
Gól!
Nebol!
Bol!
Čimčarara, čimčarara,
to je pekná haravara!

Kopem, kopeš, kopeme
v piesku tunel dlhý,
vlaky tade pobežia,
prvý, potom druhý.
Fu-či, fu-či, veselo,
už sa vláčik valí!
Ej, murári, práca zlá,
veď je tunel malý.

Poďme, už sa zmráka,
večera nás čaká.
Hádaj, Petrík, hádaj, Mila,
čo nám mamka navarila!
Dobrú kašu s medom,
vonia nám až pred dom.

Kraj sa halí do pozlátka,
prináša nám nôcka sladká
fialový tieň.
Zavri oči, zavri oči,
na červenom kolotoči
príde pekný sen.

Buch, buch, buch, buch na vráta,
kto mi kapce zapláta?
Zapláta ich obuvník,
veď lepšie to nevie nik.

Voz ma, moja kolobežka,
poletíme dolu z briežka.
Fúkaj, vetrík, ako chceš,
nás už ťažko dobehnúť.

Už som veľký, aha, koľký,
veľkou guľou váľam kolky.
Kolky sa tej gule zľakli,
na kolená pred ňou kľakli.

Tanulienky, tanku,
pojal Peter Hanku
a Ondrejko Zuzku,
daroval jej stužku.

Jeden, dvaja, traja,
mamka chleba krája,
mamka chleba delí,
už nebude celý.

Už sme dlho na lavičke,
poďme behať po trávičke,
kotúľať sa, duby váľať.
Nepostávať! Nezaháľať.

Zodvihnime ruky hore,
zadupoce nôžkami,
zakrúžime ako vtáci,
čo lietajú nad nami.