Riekanky

Som kto som, 
zvedavá, čo sa stane,
počujem stále niečí plač,
vidím, čo sa deje vôkol nás.
Chcem zmeniť svet,
no, som tá, čo nezmení ho hneď .
Predstieram, že sa mi to páči ,
je mi však zle, a to mi stačí.
Dotýkam sa zloby,
obávam sa, že ma zlomí.
Plačem, pretože sa mi chce.
Som tá, ktorá nezmení sa hneď.
Chápem, že som iná ,
tvrdím, že život je drina .
Snívať? Čo je to vlastne sen?"
Skúšam všetko zmeniť len.

Ocitla som sa v krajine,
v ktorej sa cítim bezchybne.
Žiadne stresy, žiadna škola,
som tu len ja a moja fantázia.
Prechádzam cestou ružovou,
lúče slnka do tváre mi bijú.
Je mi tak ako v raji,
v krajine snov
a anjelských tvárí.

Detstvo je veľká rozprávka,
kde chlapec
je  udatným princom
a dievča krásnou princeznou.
Je  veľká pláň
plná rozkvitnutých ruží,
nad ktorou ostrozraký jastrab krúži.
Lúka plná kvetov i motýľov,
ochranných krídel
anjelov.

Chodí si,
kade sa jej páči,
na chrbte
hrubý pancier vláči.
Vo vode
každý deň sa plačká,
storočná, múdra...

Kolísavým krokom chodí,
zobákom vo vode loví.

Čo je to?

Keď má hojnosť
žiab a rakov,
zobák klepe ako mlyn.
S húfom iných
menších vtákov
vzduchom pláva
na komín.

Čo je to?

V okamihu rýchlo pichne
ako osteň v bodľačí,
chvíľu bzučí,
potom stíchne,
keď ho palec
pritlačí.

Čo je to?

Na jazere plávam,
no nie som kačka ani hus,
krídlami si mávam,
čo som,
uhádnuť to skús.

V bielom rade
sa vždy zídu,
zaplávať
si spolu idú.
Sú to...

Nemý pán
v šupinatom
kabáte.

Čo je to?