Riekanky

Myslela si myš, že má dobrú skrýš.
Rovnako si myslel rys, keď sa skryl za mys.
Odrazu prišla kobyla, bez rýľa skrýšu dobyla.
Len býk má taký zvyk, že neobýva mys,
lebo tam býva ryšavý rys.

Televízor bez nôh
kráča po rozprávkovom svete.
Otrávi sa neprístupným filmom
a zaspí na sto rokov.
Viete, kto ho vyslobodí?
Moje ruky predsa!
Zapnem ho
a svet z obrazovky
na mňa pozerá sa.

Poznám veľa rozprávkových  rozprávok,
vládne v nich rozprávkové dobro a zlo.
Rozprávkové dobro bojuje v rozprávkovom svete
a rozprávkové zlo rozprávkovo metie.

V rozprávkovej rozprávke sa dejú čudné veci,
rozprávková striga na metle si letí.
Rozprávkový tátoš v rozprávke rozpráva
a z topoľa je zrazu rozprávková víla.

Také veci sa dejú vo svete rozprávky,
dobro tu vždy víťazí, zlo má život krátky.

Dom na nôžke hýbe sa,
s čiernou hrivou
vytiahnutá ježibaba mihne sa.
Čarodejným prútom šibe
všetko, čo sa v hore hýbe.

Ba robí aj horšie veci!
Ľudí škvarí v svojej peci.
Neveríte? Bežte ta!
Je to známa rozprávková postava.

Zazvonil mobil,
prišla SMS-ka.
Čítam medzi riadkami
sladké slovo láska.
Že nemôže už bezo mňa žiť.
že srdce jeho prestane biť.
Vraj som láska jeho jediná,
nebude po mne už žiadna iná.

Splnil sa mi tajný sen.
V mysli som vždy tajne dúfala,
nech sa tá správa od neho doručí,
že budeme žiť spolu v jednom náručí.

V minulosti v časoch dávnych
boli páni aj ľud  zbožný.
Na tom biednom človeku
panstvo držalo palicu.
Veľké krivdy sa páchali,
biedny ľud len zbojníci zastali.
Zbojník to bol človek veľký,
nebál sa on ani pánov, ani  bitky.
Bohatým často truhly vyprázdňoval,
medzi biedny ľud spravodlivo rozdeľoval.
Aj dnes by sa takí zbojníci  biednym ľuďom zišli,
aby páni  si  neboli vždy len sami sebou istí.

Krásne hory, krásne lesy,
všetci spolu žijeme si
v našej krásnej vlasti.

Veľká Fatra, Malá Fatra
Tatry Nízke, Vysoké,
našej vlasti pýcha.
Radi sa tam vyberieme
a tie krásy pozrieme.

Naše hrady, zámky, parky,
zavedú nás do rozprávky.
Inde by som nechcel žiť,
veď Slovensko je môj hit.

Tvrdé y a mäkké i,
Kde ste ma to dostali?
Slovenčina jazyk milý,
Z mojich úst už vanú divy.

Kto? Čo? Kedy? S kým?
Ako sa to naučím?
Vyčasovať slovesá,
vyskloňovať mená,
v našom krásnom jazyku
nie je žiadna veda.

Láska je ako  letná dúha,
ktorá sa skrýva v našom srdci.
Má farby, mená rôzne,
do zrkadla sa radi pozeráme .
Pre tú lásku všetko dáme.
Ale keď veľká búrka dorazí,
každého z nás to zamrazí.
Nakoniec vyjde slnko krásne,
aj preto sa píšu o láske básne.

Láska je ako lízanka.
Najprv je sladká...
Neskôr sa zmení
a má inú príchuť,
príchuť...,
neopísateľnú.
Až raz sa nájde
človek,
ktorý ti dokáže,
že tá lízanka
sa nazýva LÁSKA.
Vtedy pochopíš
príchuť lásky.