Zo života spisovateľky
Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne. Vychodila tri triedy gymnázia, študovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Po maturite odišla do Bratislavy, kde sa zamestnala ako anglická korešpondentka v Tatra Banke. Keď ju prepustili venovala sa len literatúre. Zomrela 27. marca 1995.
Tvorba: Próza:
1932 List od otca
1936 Uzlík tepla
1937 Pokušenie (zbierku noviel zostavil J. Smrek)
1938 Čierny býk
1940 Olovený vták
1940 Tri gaštanové kone
1942 Tri noci a tri sny
1946 Babylon (monumentálny román)
1949 Zuzana
1969 Životopisné legendy - vydal básnik Theo H. Florin
1973 Rebeka
1974 Vietor v nás
Literárna tvorba pre deti a mládež:
1956 Mladosť (autobiografická románová kronika)
1963 Môj prvý list
1964 Ariadnina niť
1980 Balada o Jurovi Jánošíkovi
Rozhlasová tvorba:
1942 Sen o živote alebo Život Shelleyho – dramatická reflexia o P. B. Shelleym
Libreto baletu:
1959 Rytierska balada
Ocenenia:
1947 národná cena za román Babylon
1964 zaslúžilá umelkyňa
1974 národná umelkyňa
Témy literárnych prác
V raných prácach Margity Figuli dominujú témy z prostredia sociálnej, zemepisnej či spoločenskej periférie, neskôr tiež láska, sociálny súcit a súčasné spoločenské problémy.
M. Figuli tiež spracúva tému nenaplnenosti života
V roku 1940 vychádza dielo Tri gaštanové kone. Je to jedno z vrcholných diel naturizmu. V tejto novele Margita Figuli na malom epickom priestore rozvinula rozsiahlu ľúbostnú drámu. Ide o klasický trojuholník jednej ženy a dvoch mužov zo silným sociálnym podtextom.
Po vojne v roku 1946 vychádza Margite Figuli štvorzväzkový historický román Babylon, v ktorom zobrazila posledné roky existencie Novobabylonskej ríše. Román je veľmi nadčasový, lebo analyzuje neobmedzenosť moci, ktorá neskôr vedie ku kríze a postupnému zániku.
V románe Mladosť sa vrátila k tematike rodného kraja Oravy (1956). Je to autobiografická kronika jej detstva v rokoch prvej svetovej vojny. Opisuje svoje zážitky, pocity, ťažkosti a radosti prežité v svojich detských rokoch.
Na konci tvorby sa vrátila k svojmu záujmu z rokov mladosti o veršovaný prejav jako aj k témam z ľudovej slovesnosti. Napísala lyrickoepickú skladbu pre deti Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980). V duchu zachovanej tradície zdôraznila v nej najmä ideové pohnútky konania a činov tohto ľudového hrdinu.
